Biblické Archeologické Noviny
Biblická archeologická fakta
Sodoma a Gomora | Truhla smlouvy | Přechod přes Rudé moře | Pravá hora Sinaj | UR
20. června 1987 založila Turecká vláda novou přírodní rezervaci Noemovy Archy.
Nedávno znovu objevená města Sodoma, Gomora a okolí jsou důkazem biblické zprávy.
V roce 586 př. Kristem babylonská armáda zničila velkolepý chrám krále Šalamouna.
Na dně Rudého moře byl nalezen hřbitov koní, lidí a vozů. Místo není na Sinajském poloostrově.
Úžasný důkaz objevený v poušti Saudské Arábie určil skutečnou polohu biblické hory Sinaj.
Pozůstatky světové potopy na Slovensku
Priebeh potopy sveta v jaskyniach Slovenska
Pri stvorení, vyvrásnení pevninskej súše, došlo k rozlámaniu, popukaniu vyvrelých i sedimentovaných hornín.
Skrze tieto pukliny vychádzala na povrch vodná para a zvlhčovala zemský povrch. Viď. І. Moj.1:9,10. І. Moj. 2:6.
Vo vyvrásnených blokoch zemskej kôry bolo naakumulované obrovské množstvo tepelnej energie. Ešte aj po Potope bolo v jaskyniach teplejšie, ako na voľnom priestranstve. Pri Potope došlo k zablokovaniu, upchatiu puklín v zemskej kôre a zemské horniny sa začali ochladzovať. Zdroje teplých i horúcich prameňov sa dajú navŕtať aj v tomto období. Vzrast teplotného gradiendu nie je taký veľký.
Za približne 4 – 5 tisíc rokov sa ustálil na dnešných hodnotách. Na Slovensku máme pomenovania po výveroch teplých prameňov. Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Vrútky. Prírodné zdroje teplých a vrelých prameňov nachádzame na zemskom povrchu už len v oblastiach sopečných.
Pred Potopou sveta neboli v krasových oblastiach podmienky na vznik krasovej výzdoby.
Z geologického prieskumu jaskýň v Demänovej vyplýva, že sa v nej nachádzajú útvary, ktoré sa mohli vytvoriť iba pri veľkom prietoku vody, za vysokého tlaku.
V priestoroch jaskýň sú vyerodované, vybrúsené na stenách jaskynných chodieb bočné, riečne korytá a na niektorých miestach sú vybrúsené aj povaly, stropy jaskynných chodieb.
Vo všetkých poschodiach jaskýň v Demänovej zostali aj riečne štrky zo žuly. Vodný príval z Chopka, Ďumbiera, Derešov a z ostatnej, priľahlej oblasti sa dostal cez pukliny vápencového masívu do podzemia. Za 40 dní a 40 nocí vykonal svoju prácu. Tlak vody dokázal prestreknúť žulové okrúhliaky i cez sifónové systémy. Kosti zvierat, splavené z povrchu, sú tam ešte i dnes rozlámané a pomleté medzi riečnymi, žulovými, štrkovými akumuláciami.
Demänovský kaňon bol pred potopou naplnený suťovým materiálom do podoby širokého písmena V. V tom čase bola jaskyňa Okno prístupná po svahu zvieratám i ľuďom. V priebehu Potopy bol tento materiál odtransportovaný do Liptovskej kotliny. Jaskyňa Okno je teraz 150 m nad údolím Demänovky. Mnoho štrkového, žulového materiálu zostalo v priestoroch podzemných korýt. V Jaskyni slobody, na Rázcestí dosahuje hrúbka štrkov do 3 m. V Suchej jaskyni, 100 m nad údolím Demänovky, sú žulové balvany do priemeru 50 cm. V Jaskyni Okno sú žulové štrky do priemeru 30 cm. V nižších poschodiach jaskyne sú i balvany do priemeru 1 metra. Medzi polámanými, rozdrvenými štrkmi sú i kosti medveďov, vlkov, kún, jeleňov.
Rast kvapľovej výzdoby prebiehal od Potopy rýchlo. Tak rýchlo, ako i nárast travertínových akumulácií na zemskom povrchu. Rozpustený vápenec, kamenné mlieko, kvapľový sinter sa usadzoval veľmi rýchlo. Cez pukliny vápencových blokov prúdili smerom nahor horúce vzdušné prúdy, ktoré urýchľovali tvorbu kvapľovej výzdoby. Vzdušné prúdy sa ohrievali od ešte stále teplých podzemných masívov.
Travertínová kopa na Čerenej, vedľa Ludrovej, stále ukrýva nezvetralé štrky od Potopy. No v jej okolí už stačili v priebehu tisícročí zvetrať.
O chladnutí vápencových masívov v Demänovej svedčí aj fakt, že Ľadová jaskyňa, opísaná v starých análoch, ešte v roku 1299 nebola zaľadnená. Meraním prírastkov ľadu na jej podlahe, sa odhaduje, že jej zaľadnenie začalo asi pred 400 – 500 rokmi.
V jaskyni Okno vidieť povalové koryto a na dne chodby je vyzrážaný kvapľový sinter o hrúbke 50 cm. Za kanálom, ktorý je prekopaný v žulových sedimentoch, sa otvára sieň Smútočnej vŕby. V nej sú vymleté riečne korytá na stenách i povale. Cez žulové štrky bol prekopaný kanál zo Stĺpovej siene do Siene pagod. Nánosová chodba je vyplnená žulovými okrúhliakmi a na jej povale je vymleté riečne koryto.
V Palmovej sieni sú na stenách vybrúsené riečne korytá a podlaha zo žulových štrkov je zakrytá kvapľovinou.
Na povale Ľadovej jaskyne Veľkého dómu sú stopy po riečnej erózii. Steny Kmeťovho dómu nesú stopy po riečnej erózii. Aj Čierna galéria je poznačená korytami po riečnej činnosti. Na kraji Závrtového dómu je terasa zo žulových okruhliakov. Štrky riečneho pôvodu sú i v inej časti tejto jaskyne. Sú prekryté suťovým materiálom z povál. Povala Kollárovho dómu bola opracovaná riečnou eróziou. Žulové štrky sú i na dne Pralesa. Riečneho pôvodu je i Pustá jaskyňa a jaskyňa Dvere.
Žulové štrky možno vidieť i v Chodbe trosiek, v Achátovom dóme, v zadnej časti Hlineného dómu. Chodba Pod priepasťou je zanesená 40 cm hrubou vrstvou okrúhliakov. Žulové štrky pokrývajú aj dno Gotického dómu. Sú zaliate v kvapľovine. Riečne štrky zo žuly zdobia i Nánosovú chodbu, Pieskovú sieň i Spojovaciu chodbu.
V Suchej jaskyni je v Závrtovej chodbe bočné koryto hlboké 50 cm. Jeho severovýchodnú stranu ohraničuje nános zo žulových okrúhliakov do priemeru 20 cm. Na dne prepadnutého Riečišťa sú odkryté žulové štrky. Na stenách a povale Kamenného dómu vidieť znaky po riečnej erózii v podobe bočných korýt a obrovských hrncov.
V Zbojníckej jaskyni, vo vápencovom brale Uhlišťa, je na povale ľavej vetvy výrazné, povalové koryto.
V ešte neotvorenej, neprístupnej jaskyni Mieru, sú v Štrkovom dóme nánosové terasy zo žuly a piesku. Priestory Kostnice pokrývajú žulové okrúhliaky. Na nich sú kosti z medveďov. Chodba Snehového jazierka je vykladaná žulovými štrkmi.
V jaskyni Slobody je dno Medvedej chodby dláždené žulovými okrúhliakmi. Rovnaký materiál je i na dne Priepasti parašutistov i na dne Priekopníkov. Stopy po riečnej erózii vykazuje Panenská chodba, Machova chodba, dno chodby Siene. Žulová chodba je až do 1 m od povaly vyplnená žulovými okrúhliakmi, do priemeru 50 cm. Žulové štrky sú i na dne Katakomb a Spojovacej chodby. Žulovými štrkmi je pokrytá Brková chodba, sieňový priestor Veľkého stĺpa. Žulový piesok a hlina sú i v Pekelnom dóme. To isté je i v Ružovej sieni, Chrličovom dóme.
Dóm mŕtvych má charakter vysokej chodby a stopy po riečnej erózii. Spodnými časťami jeho dna preteká Demänovka. Tá vytvorila po oboch stranách terasy zo žulových štrkov do výšky 5 až 8 m.
Použitá literatúra:
Demänovské jaskyne. Autor. Dr. Droppa. Vyd. Nakladateľstvo cestovného ruchu v r. 1953 n. p. Bratislava.
Demänovské jaskyne. Autor. Ján Hajduch. Vyd. vyd. Osveta Martin v r. 1954.
Demänovské jaskyne. Autor. Dr. Anton Droppa. Vydala SAV Bratislava 1957.
Fotografie
Další články
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Liptov za potopy
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Potopa Oravy
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Zvolenská kotlina
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Hornádska a Popradská kotlina
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Považská Bystrica
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Štrbské pleso a Važec
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Vrútky
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Zuberec
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Dodatok stvorenie predpotopnej pevniny
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Dodatok
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Orava
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Kováčová
Pozůstatky světové potopy na Slovensku – Bánská Bystrica - Báňoš
Vláda potvrzuje: Toto je Noemova Archa
Noemova Archa byla nalezena, pohřbena ve výšce 1900 m nad mořem
Nález Noemovy archy čínskými vědci